Vo svete korporátnych hier, kde sa stretáva produktivita a ambície, sa často vynára tichý problém - toxicita pracovnej kultúry. Ešte zaujímavejšie je však pozorovať mlčanie, ktoré tento problém obklopuje. Prečo sa zamestnanci nevedia odhodlať hovoriť o rozšírenom toxickom prostredí? Predstavte si pracovisko, kde sa nespokojnosť tlmí v tichosti a mlčanie zväčšujú obavy z odplaty. Tento článok sa zameriava na rozlúštenie záhadného mlčania okolo toxickej pracovnej kultúry a pokúsi sa odhaliť príčiny, ktoré bránia zamestnancom vo vyjadrovaní svojich obáv. Budeme sa venovať faktorom, ktoré túto mlčanlivosť ovplyvňujú a rozoberieme, prečo existuje strach z hovorenia pravdy a prečo sa mnohí zamestnanci vyhýbajú otvorenému vyjadrovaniu k toxickým pracovným podmienkam. Našim spoločným cieľom bude v priebehu samotného článku nielen identifikovať, ale aj pochopiť, prečo sa mlčí a ako by sme mohli nájsť cestu k otvorenejšiemu a zdravšiemu firemnému prostrediu. Mlčanie, ktoré obklopuje toxicitu pracovnej kultúry, nespočíva len vo vyhýbaní sa konfliktu. Je to hlboký reflex, ktorý vychádza z niekoľkých kľúčových faktorov.
Vstup do sveta pracovných konfliktov sa podobá vstupu do neznámeho terénu. Bez ohľadu na to, aká je pracovná atmosféra idylická, konflikty sú neoddeliteľnou súčasťou života v tíme. No a práve spôsob, akým sa s nimi vyrovnávame, môže buď kolektív posilniť, alebo ho narušiť. Predstavte si, že ste súčasťou tímu, ktorý pracuje na spoločnom projekte. Všetko ide hladko, až kým sa neobjaví názorový rozpor medzi niektorými členmi tímu ohľadom optimálneho prístupu k riešeniu. Diskusie prerastajú do občasných nedorozumení a napätie postupne narastá. Ak by ste mali k dispozícii osvedčené metódy a stratégie na riešenie konfliktov, mohli by ste udržať tímového ducha a prispieť k efektívnemu riešeniu problémov. Práve to bude našou cestou v tomto článku - objavovať, ako sa postaviť k potenciálnym konfliktom a zároveň ako využiť príležitosti na posilnenie tímovej spolupráce
Nakoľko bude daný kandidát motivovaným a kompetentným členom tímu? Disponuje vlastnosťami, ktoré sú vhodné na vybranú pozíciu? Zhodujú sa jeho postoje s firemnou kultúrou? Komplexné meracie nástroje ako psychometrické dotazníky či testy vám poskytnú relevantné dáta, ktoré oceníte v ďalších krokoch recruitmentu. Výpovednú hodnotu majú len vtedy, ak spĺňajú nároky validity a reliability.
Osobnostné testy môžu byť za istých okolností „výživnejšie“ ako štandardné interview. Ak s nimi viete správne pracovať, prezradia o kandidátovi oveľa viac.
Konzistentnejší výkon zamestnancov a zamestnankýň, pestrejšia škála ich zručností a kreativity, bohatší talent pool, vyššie tržby, spokojnejší zamestnanci, well-being či výraznejšie povedomie o firme. Zaradenie inklúzie a diverzity do výberového procesu prináša tieto a ďalšie benefity. Aj vďaka vhodne zvoleným psychodiagnostickým metódam ich úspešne uvediete do praxe aj vo vašej firme.
Kandidáta si najlepšie otestujete rovno na „bojisku“, teda v príslušnom pracovnom prostredí a nasadení. Dôveryhodná simulácia pracoviska a úloh odhaľuje silné stránky adepta, ale tiež oblasti, ktoré vyžadujú rozvoj. Hodnotiace (AC) a rozvojové centrá (DC) sa preto stali efektívnymi nástrojmi HR biznisu.
Podľa analýzy ILO Monitor: COVID-19 and the world of work: 5th Edition prišlo viac ako 400 miliónov ľudí o prácu na plný úväzok v druhom štvrťroku 2020. Iní dostali v dôsledku pandémie COVID-19 výpoveď alebo museli zmeniť pracovné odvetvie a naučiť sa novým, odlišným zručnostiam, ktoré v zamestnaní doposiaľ nevyužívali.
Témy rozmanitosti a inklúzie na seba v súčasnosti strhávajú čoraz viac pozornosti. Opodstatnenej. Oplatí sa na ne myslieť počas výberového procesu hneď z niekoľkých dôvodov. Ak vás nepresvedčí lepší a konzistentnejší výkon zamestnancov a zamestnankýň, širšia škála ich zručností a kreativity či väčší talent pool, za zváženie stojí nárast tržieb, vyššia zamestnanecká spokojnosť, well-being a lepšia firemná reputácia. Táto zmena ponúka naozaj široké spektrum nesporných benefitov. Otázkou ostáva, ako rôznorodosť a inklúziu implementovať v praxi?
Časy, keď na pohovore rozhodoval o úspechu či neúspechu kandidáta pocit, sú dávno preč. Objektívne dáta, ktoré ponúkajú nástroje psychodiagnostiky, pomáhajú manažérom lepšie sa rozhodnúť nielen pri výbere kandidáta, ale čoraz častejšie aj pri jeho ďalšom rozvoji v pozícii zamestnanca. Veronika Koišová (32), Senior HR Solutions Consultant spoločnosti inmetric, realizuje projekty využívajúce psychodiagnostické nástroje, robí osvetu v tejto oblasti, školí firmy, ako s týmito nástrojmi pracovať a prostredníctvom spolupráce s Univerzitou Komenského pomáha potenciálnym mladým esám HR pričuchnúť k realite pracovnej psychológie v praxi. V rozhovore nám prezradila, o čo majú firmy u nás záujem, čo manažérom hodnotiace nástroje prezradia a či môžu kandidáti pri takýchto testoch podvádzať.